Fetiš, čo je to?

Aby sme si lepšie povedali, čo vlastne fetiš znamená. Je to sexuálna praktika. A ako väčšina sexuálnych praktík ide o úchylku, pri ktorej sa človek zameriava sexuálne na určitú časť tela alebo oblečenia. Fantázia je opäť nekonečná. Úchylka môže byť na čokoľvek. Nohy, zadok, oči, pery, samotná postava, vlasy, vôňa a aj keď sa to zdá byť neuveriteľné, tak aj telesné výlučky. Rovnako som spomínal aj oblečenie. Tam sú indikátory tiež rôzne, od topánok cez nohavice a nohavičky až po klobúky.

Pôvod a význam

Samotný pôvod slova pochádza z Portugalska. Slovo fetico, znamená to umelecký artefakt, samozrejme s erotickým významom. Tento artefakt bol starodávny objekt, ktorý bol uctievaný a pripisovali sa mu nadprirodzené schopnosti. Prvýkrát bolo slovo fetiš spomenuté až koncom 19. storočia. Niekomu sa to môže zdať celkom skoro, hlavne na tú dobu, ale treba myslieť na to, ako si užívali už starý Egypťania.
Predmety, ktoré som sa snažil vymenovať, používa fetišista, teda človek, ktorý túto praktiku obľubuje, používa často na stimulovanie pri onanovaní. Niektoré sexuálne techniky využívajú dokonca aj drobných živočíchov. Využívajú sa mravce, plazy, žaby, slimáky. Naozaj pestrá zmes zvierat. Asi každý vie k čomu tým smerujem. Zoofilia. Najčastejšie sa na ňu využívajú psi, pretože sa dajú ľahko zohnať. Je to jedna z najznámejších úchyliek aké existujú a práve preto majú omnoho bližšie k samotnému fetišu.
Ale ak naopak patríte k ľuďom, ktorí len uprednostňujú časť tela svojho partnera, ste samozrejme tiež fetišista. Je predpoklad, že aj pri samotnom sexe sa na ňu zameriavate. Tento druh sa nazýva parcializmus. Takéto preferovanie častí tela som spomínal na začiatku. Preferujete ženu s veľkým poprsím, čo je úplne normálne. To je len začiatok fetišizmu, radíme sa do niečoho takého. Vážny druh fetišizmu môže byť a nastať vtedy keď Vás už naozaj nič iné na druhom partnerovi nezaujíma, len tá oblasť, o ktorú máte záujem. Môže to viesť k vážnejším psychologickým problém ako koniec koncov, všetky druhy fetišizmu.
K ďalším najznámejším oblastiam fetišu patrí footfetiš. Takýto fetišista miluje nohy svojho partnera a vzrušuje ho možnosť sa ich dotýkať, masírovať ich, láskať, bozkávať a dokonca pomocou nich masturbovať. K ďalším patria už spomínané prsia, ktoré patria aj najčastejšie k umelo alebo neživo predlžovaným častiam tela. Je to vlastne skrášlenie sa pomocou oblečenia. V tomto prípade to boli už naozaj od dávna korzety a teraz sú to najmä push-up podprsenky, ktoré väčšina mužov kritizuje, lebo po ich zdolaní sa ukáže, že prsia ženy nie sú v skutočnosti tak veľké ako podprsenka ukazovala. Je to ale prirodzený jav. Napríklad aj pri okorenení sexu a iných milostných hrátok. K nim sa radia aj iné erotické oblečenia ako podväzky a pančuchy, ktoré sú úplne bežné.
Aby som spomenul opäť aj niečo z druhého pohlavia, tak mnoho žien je priam závislých na svaloch muža. Niektoré majú radi poriadne tehličky na bruchu, niektorým stačí len ich náznak a k tomu pevnejšie brucho aby sa ho pohli dotýkať. Naopak sú ženy, ktorým nevadí mierne bruško partnera, práve naopak, niekedy sa ho snažia ešte aj svojimi kulinárskymi schopnosťami zväčšiť. Nejde tu len o fetiš, ale aj o poistenie si partnera, pretože už nebude atraktívny pre iné ženy tak veľmi.
Mnoho ľudí, vrátane mňa je dosť zaťažených na rôzne doplnky na tele ženy či muža. Myslel som tým konkrétne okuliare. Okuliarový fetišizmus je keď je partner priam fascinovaný partnerovými okuliarmi a keď ich nosí. Pôsobí to ale aj ako skvelý doplnok. Je potrebný samozrejme aj výber vhodného dizajnu a nie hocijakých rámov na dioptrických okuliaroch. Evokuje to aj rôzne pozitívne vlastnosti ako inteligenciu, solídnosť a niekedy aj bezbrannosť, čo dodáva výraz takzvaných „šedých myšiek“, ktoré sa nezdajú, ale dokážu byť naozaj divoké.

Dalšie fetiše

Medzi ďalšie zaujímavé fetiše patria napríklad statuofília, to je zameranie na sochy, myzofília je zase inklinovanie k nečistotám na tele a rovnako aj menštruačným pomôckam ako tampóny a podobne. Naozaj bizarný fetiš je výber partnera s určitým telesným postihnutím. Urofília, koprofília, inak nazývaná aj exkrementofília. Význam týchto slov asi nemusím vysvetľovať a na podobné typy fetišizmu platia aj rôzne hygienické zásady. Tie som už spomínal aj v predošlých článkoch, ktoré si môžete prečítať.
Veľmi populárna vec na západe a taktiež druh fetišu, ktorý sa dostáva vo veľkom množstve aj k nám je použitie extrémnejšieho oblečenia. Mám na mysli latex alebo kožu, kde partner vyvoláva pocit dominancie ak je v tomto odeve oblečený. Taktiež môžeme zaradiť medzi látky používané vo fetiše aj PVC, guma alebo ľuďom známe „šušťáky“. Fetiš je to z hľadiska, že si jeden z partnerov nevie predstaviť sex alebo akúkoľvek intímnosť bez tohto oblečenia. Je to rovnaké ako keď niekto môže mať sex s niekým, kto si dal na seba len jednu a tú istú značku parfému alebo len jeden šampón, ktorý dokáže osobu vzrušiť. Rôzne tieto veci môžu byť aj prejavom dominancie človeka a zároveň partnera vo vzťahu. Niekedy je pre nich problém hľadať nových a nových partnerov ak nenájdu stáleho na vážny vzťah. Našťastie dnes ale existujú rôzne zoznamky a inzertné portály, o ktorých sa venujem taktiež v iných článkoch. Tam majú možnosť nájsť beztrestne ľudí, ktorí sú rovnakí a majú záujem o to isté.
Netreba teda zabudnúť aj na to, že každý je tak trochu fetišistom. Keď niekoho môžu priťahovať ženy s dlhými nohami, alebo inou farbou vlasov. Niekto má rád úplne chudé ženy, niektoré ženy majú radi napríklad chlapov, ktorí sú tak trochu guľatí. Naozaj to môže byť u každého rôzne a práve toto špecifikovanie svojho typu partnera. Aj toto je práve druh fetišizmu. A zároveň je to všetko len neškodný druh fetišizmu, pretože každý má rád niečo iné.

Jedným z posledných fetišistických výstrelkov je momentálne kniha, 50 odtieňov sivej, kde je samozrejme všetko toto brané aj ako sado-maso, ale z druhej strany je to naopak aj fetiš. Po dlhej dobe vzniklo niečo podobného typu v necenzurovanej a dokonca aj sfilmovanej verzií, kde sa dávajú tieto praktiky najavo. To viacerým ľuďom odhodilo zábrany aby sa mohli odviazať. A naozaj to pomohlo. Po prečítaní tejto knihy prišli na rad konečne aj tie menej známe a ľudia sa prestali hanbiť za to čo majú radi, pretože zistili, že nie sú iní a hlavne, že ľudia s podobnými či rovnakými záujmami naozaj existujú. Netreba sa toho báť a ísť si za svojim.