Snehulienka je moja kráska

 

V hlavnom meste som už tri dni na služobnej ceste a poriadne sa tu nudím. Teda, okrem času stráveného v práci, v ktorej mám o zábavu postarané. A poriadne. Všetci bláznia: Vraj včera bolo neskoro a zajtra je už dnes.

Potreboval by som sa konečne poriadne vyventilovať. Veľká škoda, že nemám s kým, ale možno ma ako vždy zachráni aspoň krátky pokec.

Sex v Bratislave

 

Dnes to bolo o ničom. Radšej si idem prečítať športové správy online. Klikám, klikám, ale všade samá reklama. Hmmm ... , že reklama? Ale aká? Sex ponuka Bratislava? Textík vyzerá zaujímavo, ale škoda, že dnes nemám odvahu pohnúť myškou.

Z premýšľania ma prebudí zvukový sms signál na mojom odretom telefóne. Žeby mi niekto písal z domu? Neverím. Ajajaj, veruže nie.

Bratislavská kolegyňa Stelka. Čože???? Píše, že či sa mi nechce vybehnúť niekam a prehodiť pár slov. No toto...

Nepremýšľam dlho. Žiaden lepší program nemám. Súhlasne odpisujem a bežím do kúpeľne. Za hoďku sa máme stretnúť na Šafku.

....

„Ahoj," zdravím už z diaľky usmiatú 27-ročnú čiernovlásku. V práci ju prezývame snehulienka. Pleť jej zdobí porcelánovobiela pokožka a veľké modré oči s neskutočne dlhými mihalnicami. Malý nos dokonale spoločne s veľkými perami v krojenými v tvare srdca dotvára obraz princeznej z rozprávkovej knižky. Ani postava nezaostáva. Oblo tvarované poprsie sa jej vždy pekne vyníma vo výstrihu a konkuruje jej útlučkému drieku a širokým bokom. Ako krv a mlieko. To si pomyslí každý chlap, keď okolo neho toto žieňa prejde v našom veľkom open-office.

V hlave mi trochu vŕta, prečo mi napísala. Zdravíme sa, ale nie sme najlepší kolegovia. Kamoši už vôbec. Keď sa naskytne príležitosť prehodíme slovo či úsmev. Hoci, tam to končí aj začína.

Stela nenecháva nič na náhodu. Ani dnes nie. Vidím ju prichádzať v čiernej sukni nad kolena s vysokým pásom. Presne na milimeter prilieha k jej ženskej postave. Atraktívne tvarovaný hrudník sa jej ukrýva pod rifľovou košeľou, ktorú ma v páse previazanú na uzol. Súmerné tvarované nohy jej zdobia silonky s rafinovaným bodkovaným vzorom. Celkový dojem netradičnej mladej kočky podčiarkujú čierne vysoké lakované lodičky. Jednoducho, dievča, ktoré by malo chcieť isť na pivko s niekým iným ako so mnou.

„No ahoj, Karol." usmieva sa na mňa a než stíham vôbec nejako zareagovať, podáva mi ruku a naťahuje sa smerom k mojim zarasteným lícam. Cmuk-cmuk. „Prepáč, že som ťa tak vytŕhla. ...Ale neuveríš, potrebovala som prísť na iné myšlienky a keď som dnes v práci počula, ako chalanom hovoríš, že by si rád niečo podnikol, povedala som si, že ti napíšem. A hneď."

„V pohode. Celkom mi to sadlo do plánov," nasledujem ju v chôdzi a pokračujem , „sám by som sa asi nevytiahol nikam a aj tak som sa nudil. A kam pôjdeme?"

„Ukážem ti. Poď za mnou." potmehúdsky sa usmieva a vzpriamene kráča po chodníku.

Stmieva sa. Na ulici sa ozýva klopkanie jej topánok. Po chvíli sa ocitneme v orientálnej čajovni. Keď vstúpime do vnútra razom zacítim vôňu celého sveta. Rukou mi naznačí aby som ju nasledoval do malej miestnosti na konci podniku, ktorá sa ukrýva v jeho najtmavšom kúte. Keby ma neviedla, nikdy tu netrafím. Dnu sme sa museli dostať cez čierne posuvné dvere. Miestnosť je malá, bez okna. Farebné svetlo prúdi z orientálnych lámp, ktoré visia z bočných stien. Na zem namiesto stolíka porozkladali farebné vankúše v rôznych odtieňoch červenej, ružovej a oranžovej so zlatým vyšívaním. Na boku sú položené mosadzné tácky a celé sedenie prikrýva biely baldachýn so zlatým odleskom.

„Sadni si." vyzve ma moja spoločníčka. Sama sa vyzuje, z vlasov vytiahne gumičku a pohodlne sa usadí medzi vankúšiky.

Či som zaskočený? Ťažko povedať. Predo mnou sedí úplne iná baba, na akú som v práci zvyknutý. Začínam cítiť, ako sa mi zohrieva telo. Len dúfam, že tu okrem čaju podávajú mok, ktorý ma schladí. Alebo naopak? Ešte viac rozprúdi.

Vyzúvam si topánky a sadám jej naproti. Pohodlné. Takto som ešte nesedel. Na exotických vankúšoch v hlavnom meste. S modernou snehulienkou.

„Tak tu som ešte veruže nebol." hovorím jej a pýtam sa, „čo si dáme?"

Pozrie na mňa a ústa sa jej zvlnia v milom úsmeve: „Navrhujem vodnú fajku a drink si môžeš vybrať z nápojového lístka. Berieš?"

Vodná fajka? Od čias výšky ubehlo už pár rokov, ale hádam si spomeniem, ako si správne potiahnuť. Niečo si objednám na pitie a snáď viac spoznám túto kolegyňu plnú prekvapení. Ideme na to.

„Fajn. Beriem. Nápojový lístok nám prinesú?" pýtam sa. Okamžite sa zdvihne a stratí sa v priestore. O chvíľku sa vracia z ponukovými lístkami.

Intímna oblasť

 

Vodná fajka a pár sladkých stačila drinkov k rozprúdeniu horlivej debaty. Dal som si aj čaj, ale pre istotu som sa vrátil k sladkému promile, ktoré potužili moju odvahu na kladenie otázok. Stely som sa pýtal bez akýchkoľvek zábran. Dokonca sme zalovili aj do intímnej oblasti.

Stela sa tiež rozhovorila. Od mierne šteklivých nápojov jej zčervenali líca a oči sa rozžiarili. Bola rozkošná.

„ Čo tak na mňa zízaš?" pýta sa ma so smiechom.

„ Nezízam, ale čumím, lebo si krásna a nikdy by ma nenapadlo, že tu a vôbec niekedy v živote budem sedieť práve s tebou. " odpovedal som.

„ No vidíš."

„ Stela, môžem sa ťa niečo opýtať?"

„ Skús. Odpoviem, neodpoviem podľa toho, aká bude otázka."

„ Máš niekoho?"

„ Nemám. Mala som, ale ..., " odmlčí sa na chvíľu pozrie cezo mňa do diaľky, „ rozišli sme sa."

„ Aha, ...si pekná baba, nebudeš mať núdzu o niekoho ďalšieho. Neboj sa. "

„ Asi nie, ale vieš čo?"

„ Nie, povedz mi."

"Chcem teba Karol."

V hrdle sa mi v sekunde vytvorila obrovská guča. Hoci, zmohol som sa na položenie mierne roztrasenej otázky: „ Mňa?"pozriem na ňu a doložím, „ zbláznila si sa? Čo by taká baba videla práve na mne? Som obyčajný chalan z ... ." Nestihol som ani dopovedať a už je vedľa mňa. Nie vedľa mňa, na mne. Využila moment prekvapenia a zvalila ma na mäkké vankúše. Než som stihol spamätať už moje pery gniavila svojimi. Nečakané, ale príjemné. Pridávam sa. Začal som jej jemne hryzkať dolnú peru a vzápätí sa pohrávať s jej jazykom. Láskame sa jemne drsnými špičkami. Netrvá dlho, aby sami telo začalo chvieť od vzrušenia.

„ Stela, niekto vôjde, ... ." hovorím jej.

Nakloní sa mi k uchu a zašepká: „ Neboj sa, nepríde. Vybavila som nám súkromie. Na malú chvíľku."

„ Kedy?"

„ Keď som bola na WC-ku."

Evidentne to mala celé premyslené dopredu. V uchu som stále cítil šteklenie jej sviežeho dychu. Jemne ma uhryzla na jeho okraj a jazykom sa s ním začala pohrávať. Neskutočne príjemné. Jedným bozkom som zabudol na svoju otázku aj na všetko ostatné. Rukou mi prešla na plecia, zviezla sa po mojej pravici, chytila mi dlaň do jej malých prstov a voviedla ju medzi jej hebké stehná. Už cez nohavičky cítim, že sa vzrušila. Pohladkám ju cez jemne mokrú tkaninu. „

Aaaach."

Uhol som hlavou na bok a pritisol ústa na jej rozhorúčené pery. Druhou rukou jej vchádzam pod blúzku a bezmyšlienkovite prechádzam po jemných prsiach, ktoré väzní jej podprsenka. Oboma rukami som rozslúštim záhadu zapínania a podprsenka, stiahnem ju dole, vystriem prsty na jej chrbáte a prejdem nimi od zadku až ku jej labutiemu krku. Neprotestuje. Sťahujem jej nohavičky veriac, že mala pravdu a skutočne nás nepristihne. Pod blúzku som teraz už zašiel oboma rukami a pevne ich stískam a hnetiem. Bruškami palcov navštívim ich nedočkavé bradavky. Rytmicky ich masírujem. Prstami jej na ne kreslím neviditeľné kruhy, pokým jej nezačnú tvrdnúť a v ušiach mi nezaznie jej uvoľnený tichý ston.

Naše jazyky si porozumeli dokonale. Keď sa zrazu odtiahne: „ Ľahni si na chrbát."

Malými rukami sa mi opiera o hruď, akoby chcela svoje slová podčarknúť. Počúvam. Ľahám a čakám, čo sa bude diať. Rozkročila nohy a sadá si na moje bedrá. Sukňa sa jej vyhrnula nad boky a odhalila jej intímne partie. Dokonale upravené. Krása. Nádherné.

Rukami jej opäť blúdim pod jej košeľu a chyám ju za prsia, ktoré sa nado mnou nakláňajú a vzrušujúco hojdajú v objatí rifľovej blúzky. Iba ona prekáža môjmu dokonalému výhľadu.

Stela sa rozhodla preskúmať vnútro mojich nohavíc, ktoré ju na seba upozornilo napnutou látkou.

Uvoľňuje mi remeň a ruko ide priamo k veci. K môjmu, od vzrušenia prekvapenému, tvrdému penisu. Jemne ho stisne a začne prechádzať smerom hore dole. Opakovane. Aach.

Pokračujeme omámení chtíčom v rúšku príjemného svetla a vzdychov, ktoré tíši náruživosť našich jazykov. Stela sa ma však zrazu opäť rozhodne prekvapiť.

Rukami sa zaprie o pás mojich nohavíc a potiahne mi ich spoločne so spodným prádlom pod zadok. Môj vztýčený úd zacíti čaro slobody. Vzápätí ma pevne uchopí do rúk, nadvihne sa a začne ním prechádzať po jej vlhkej medzierke. Ach. Ach. Ach... .

A potom zrazu zacítim, ako ma obklopí jej teplé vlhké vnútro. Božský pocit. Bezmocne ležím na chrbte, rukami ju držím za prsia a cítim, ako sme jednou súčasťou. Ako ma zviera jej tesná vlhká jaskyňa.

Rukami sa jemne podoprie o moje plecia, prisaje sa mi ešte mocnejšie na pery a v sede sa začne pomaly pohybovať. Stále som dnu. Cítim, ako mnou pulzuje horúčava, počujem jej tlmené stonanie, ktoré sa s našimi vzájomnými pohybmi zrýchľuje. Tela nám zachváti úchvatná búrka vášne a človečieho pudu. Vidím ju, ako sa zmieta nado mnou v slastnom kŕči vyvrcholenia. Už to nevydržím ani ja a otočím ju na chrbát a niekoľkými rýchlymi výpadmi si podmaním jej rozhorúčené vnútro, ktoré sa ešte stále zmieta v blažených kŕčoch. Vybuchnem....

Spotený a polooblečený sa po niekoľkých sekundám spamätávam z kolotoča rýchleho sexu vďaka Stele, ktorá mi nežne šepká do ucha: „ Karol? Karol," pozriem na ňu, " obleč sa. Už tu môže niekto prísť."

Jemne sa usmeje a začne si naprávať oblečenie a hľadať nohavičky, ktoré sa zatúlali medzi vankúšmi.

Krátko na to, ako zahladíme stopy našej hry, vchádza čašníčka a znudeným výrazom sa pýta: „ Dáte si ešte niečo?"

"Nie," pohotovo zareagujem, „ zaplatíme."

Stela na mňa spýtavo pozrela, akoby ešte niečo chcela povedať. Sledujem, ako obsluha odchádza a otáčam sa k nej. Chcem jej to vysvetliť: „ Ideme ku mne. Si za?"

Usmeje sa: „ Som."

Zaplatím a vyrážame smerom ku mne.

V prenajatom ubytku nájdem všetko tak, ako keď som z neho vybehol. Na notebooku mi ešte stále svietia reklama a jej slová, sex ponuky Bratislava. Radšej ho zaklapnem. Teraz ho nebudem potrebovať. Možno nabudúce.